Správne zaobchádzanie s ulovenou rybou

Ak svoj rybolov plánujeme tak, že ulovenú rybu chceme šetrne vrátiť späť do vody, myšlienkou „správneho zaobchádzania“ by sme sa mali zaoberať už pred samotným nahodením nástrahy! Príklad: ak idem loviť pstruhy na mušky a chcem ryby púšťať, ideálna nástraha by mala byť vybavená háčikom bez protihrotu. Ten je prvým a zásadným elementom toho, že rybu ihneď pustíme – vyháčikujeme, najlepšie priamo vo vode, bez podoberania. Rovnako tak postupujeme pri love s voblermi, trojháčiky s protihrotmi môžeme vymeniť za bezprotihrotové jednoháčiky a podobne. Pri ťažšej prívlači zbytočne nástrahy neprezbrojujme síce chytľavými, ale nebezpečnými komponentami, ktoré môžu rybe ublížiť a spôsobiť jej rany nezlučiteľné so životom (napr. krvácanie žiabier). Pri love kaprov sa snažíme používať montáže, ktoré sa neodtrhnú a neskôr rybe spôsobia zranenia, príp. smrť.

Kaprárina, feeder, sumčiarina

Po príchode k vode je vhodné čo najskôr pripraviť si podberák a podložku. Je super ihneď začať chytať, ale nie je až také super potom hľadať s prútom v ruke tieto 2 základné veci kdesi v kufri auta. Podložka býva často krát ako súčasť povinnej výbavy, v mnohých prípadoch to platí na súkromných vodách, ako aj pri miestnych úpravách (K70 a pod.), je potrebné sa preto vopred zoznámiť s pravidlami. Obvykle býva, najmä na súkromných revíroch, povinnou súčasťou aj dezinfekčný prípravok na papuľku či telo samotnej ryby. Ak je ryba pravidelne chytaná, zdolávaná a papuľku má poprepichávanú skrz-naskrz, je len otázkou času, kedy sa jej do rán môže zaniesť infekcia, ktorá môže mať aj fatálne následky. Je preto dobré mať a POUŽÍVAŤ takúto dezinfekciu. To isté platí o dezinfekcii na telo ryby. Po šetrnom a čo najrýchlejšom zdolaní by sme rybu mali podobrať a uložiť ju na MOKRÚ podložku. Vedro s čistou, čerstvou vodou by nemalo chýbať a pri odháčikovaní, dezinfikovaní a pózovaní s rybou by sme ju mali čo najviac polievať. Manipulácia s MOKRÝMI rukami je základ, ktorý snáď nemusíme zvlášť zvýrazňovať. Pózovanie pred fotoaparátom, dvíhanie a manipulácia s rybou musí prebiehať vždy nad podložkou. V prípade pádu ryby je vždy lepšie ak spadne na mäkšiu mokrú podložku ako priamo na suchú zem. Kapor je relatívne odolný tvor, ale nejaké „preslovy“, monológy a podobne, či už v rámci školenia prizerajúcich, alebo kvôli videu by sme mali čo najviac zredukovať. Rybe sa na vzduchu zle dýcha! Púšťanie ryby by malo prebehnúť čo najšetrnejšie, ideálne je primerane veľkú podložku spolu s rybou vziať a opatrne preložiť do vody, odkiaľ ryba samovoľne skôr či neskôr odpláva.

Prívlač, muškárenie

Ako sme už vyššie spomínali, pri muškárení či jemnejšej riečnej prívlači je ideálne rybu uvoľniť priamo vo vode, bez zbytočného podoberania, brania do rúk. Ak je to nutné, opäť vždy MOKRÝMI rukami a mokrým podberákom. Pobyt ryby mimo vodu zredukovať na minimum a ideálne manipulovať nad hladinou, aby pri prípadnom páde spadla priamo do vody. V horúcom lete, kedy je voda prehriata, obsahuje menej kyslíka je dobré ryby zdolať čo najskôr, pretože to nemusí prežiť. Horúčava, minimum kyslíka, dlhé zdolávanie, suchá ruka... to sú elementy, ktoré sú pre rybu zvlášť nebezpečné! Pri ťažšej prívlači, napr. pri hlbinnom love zubáčov by sme si mali dávať pozor na rýchlosť zdolávania, resp. vyťahovania ryby z väčšej hĺbky. Ak zubáča, alebo akúkoľvek rybu vytiahnete príliš rýchlo, nemusí to prežiť, zubáč je na to ale zvlášť citlivý. Ryba skrátka nemá dostatočný čas na vyrovnanie tlaku a plynový mechúr sa jej dostane z brušnej dutiny do pažeráka. Ryba nemá takto šancu na prežitie, existujú borci, ktorí mechúr dokážu vrátiť späť, ale ideálne je vyvarovať sa takéhoto stavu.

Takže ak lovíme vo väčších hĺbkach (boli sme svedkami aj jemného zdolávania „iba“ z 12 m hĺbky, kedy to trofejný zubáč neprežil), snažme sa adrenalín krotiť a odmenu z úlovku sa snažme čo najviac predĺžiť. Veď chytáme najmä pre tie „kopance“ na opačnej strane vlasca/šnúry, nie? Po úspešnom zdolaní by sme mali rybu podobrať podberákom, vylovovacími kliešťami, alebo rukou. POZOR! Nikdy nesiahajme rybe pod skrely na žiabre. Je to ten najcitlivejší orgán, ktorý môžeme veľmi ľahko poraniť a ryba môže rýchlo uhynúť. Manipulujme IBA mokrými rukami, snažme sa čas na vzduchu čo najviac skrátiť a rybu po odmeraní, odfotení pustiť späť do vody. Sú situácie, kedy ryba nie je po všetkých ceremóniách v dobrej kondícii a neodpláva veselo preč. Je vhodné rybu pod vodou podržať, môžeme ju jemne pridŕžať, napr. za koreň chvosta a jemne ňou hýbať dopredu a dozadu. Robíme to kvôli tomu, aby sa jej rýchlejšie okysličili žiabre. Pri love na rieke to však nikdy nerobme tak, aby prúd vody smeroval priamo na žiabre. Ryba by mala smerovať hlavou vždy proti prúdu. Z času na čas sa stane, že ryba je „zažratá“, čiže nástrahu nasaje tak hlboko, že je problém háčik z hĺbky pažeráka vyslobodiť peánom či kliešťami. Nesnažme sa byť chirurgami a radšej vlasec/šnúru odstrihnime čo najbližšie pri háčiku a ten jej nechajme v papuli. Ryby majú neuveriteľné schopnosti takýto predmet „vyklepať“ z papule, alebo háčik skrátka natrávi tak, že sa rozpadne. Dôkazom takýchto heroických výkonov rýb je množstvo príhod, kedy rybári ulovili šťuky, ktorým z brucha trčali hrdzavé háčiky a ryba nemala problém žiť a loviť naďalej a podobné. Vždy používajme rozum, využívajme moderné výdobytky nášho hobby a snažme sa rybu vnímať ako živého tvora, ktorý cíti a vníma takmer ako my.

1. Rybu zdolajme v čo najkratšom možnom čase. Nie tak, aby sme rybu ťahali „šmykom“, ale snažme sa umelo nepredlžovať čas potrebný na jej vylovenie.
2. Nikdy ju nechytajme suchými rukami. Obzvlášť to platí v horúcom lete. Ryba má na povrchu ochranný sliz, ktorý môžeme suchou rukou zotrieť a ryba stratí tento ochranný prvok. Takisto môžeme rybu „popáliť“ keďže teplotný rozdiel medzi našou suchou rukou a studenou mokrou rybou môže byť značný.
3. Ak je to nutné a rybu podoberieme, používajme podberáky s jemnou sieťkou, s čo najmenším počtom uzlíkov.
4. Rybu umiestňujme na mokrú podložku a počas manipulácie s ňou ju polievajme čerstvou chladnou vodou. Platí to pri každej rybe, ktorú umiestňujeme na podložku (kapor, sumec, jeseter, šťuka, zubáč...)
5. Nikdy rybám nesiahajme na žiabre, pretože jej tým môžeme spôsobiť poranenia, ktoré budú veľmi nepríjemné, alebo nezlučiteľné so životom.
6. Extrémne zažratú rybu (háčiky hlboko v pažeráku) sa nesnažme nasilu vybrať, môžeme jej tým viac ublížiť ako pomôcť. Odstrihnime vlasec a nechajme to tak, ryba si s tým poradí.
7. Po procedúrach na brehu (fotenie a pod.) rybu púšťame do vody tak, že väčšie druhy a jedince (kapor, jeseter, sumec...) ideálne na podložke a necháme rybu odplávať, príp. ju chvíľu podržíme vo vode. Ak sú riečne druhy neochotné ihneď odplávať, môžeme ich takisto podržať pod hladinou a v prúde vody ich nechať „rozdýchať“.

O AUTOROVI

Andrej Lábaj

Najradšej muškári, ale v poslednom čase sa zaujíma aj o prívlač. K jeho obľúbeným revírom patria slovenské potoky a rieky – Hron, Váh, Revúca, Belá. Rád si zachytá aj v zahraničí, jeho srdcovou destináciou je hlavne Slovinsko. Andyho pracovný život bol viac ako 10 rokov spojený s časopisom Slovenský RYBÁR, kde pôsobil ako redaktor. Tu nadobudol mnoho vedomostí a skúseností, ktoré ďalej aplikuje v praxi. Spolupracoval s viacerými rybárskymi firmami a osobne pozná mnoho rybárskych osobností . V súčasnej dobe pracuje v predajnom tíme rybárskeho e-shopu www.OKfish.sk.
Jeho najvýznamnejšou rybou na prúte je "Tibike" z rieky Tisa v Maďarsku. © AndroFly